A teraz, polhodinu po titulkoch a piesni Into the West... Ja neviem, čo povedať. Možno je to len dojem. Ale ROTK predčil moje očakávania tak veľmi, ako sa len dalo. Je to proste NÁDHERNÝ film! Nádherný... TTT proti tomu nemajú šancu, ROTK je neporovnateľný! A FOTR – neviem, či je na mieste porovnávať začiatok príbehu s koncom. A ten koniec bol... neopísateľný. Scéna s korunováciou, možno len preto, že som bola v kine, bola prekrásna. Zosobňovala síce všetko, čo by chcel divák mať na konci filmu, ale to presne sa tam hodilo; veď keďže film nikdy nebude knihou, netreba to už porovnávať. Tentokrát mi stačilo, že som nevedela, čo so slzami:-) Orodruina bola dokonalá. Niet čo dodať. Prsteň sa pôsobivo a úžasne roztápal, presne tak, ako by sa roztápal, keby to Tolkien opísal. A herecké výkony tých, ktorí niesli na pleciach osud Stredozeme - Frodo bol skvelý. Eljah Wood bol Frodo. Frodo niesol Prsteň a divák musel vidieť, čo to znamenalo. Eljah zosobnil Froda tak, ako sa to len dalo. Opäť niečo, v čom sa ťažko hľadá chyba. Sam nebol úplný hrdina, aspoň mne to film nevsugeroval. Naopak, viac tento laický pohľad ponúka knižka, väčšina deja je zo Samovho pohľadu a kým čitateľ príbeh do hĺbky nepochopí, môže sa mu zdať, že hrdinom je Sam. A dejová línia Froda, Sama a Gluma bola perfektne zvládnutá. Áno, začiatok, keď Frodo poslal Sama domov, to sa nedalo, ale predsa len (aj keď práve to bola scéna, ktorej som sa bála a z opisov som mala pocit, že to vlastne zničí podstatu príbehu), zahrané to bolo ukážkovo, a navyše to pomohlo ukázať niečo iné, čo sa dovtedy Peterovi Jacksonovi celkom nedarilo, a to, že Prsteň na Froda pôsobil aj inak ako ťažká retiazka a zopár nepremyslených výstupov a kriku na Sama, ukázal, že Prsteň dokáže rozvrátiť aj to, čo sa vždy zdalo byť pevné, aj keď… nie celkom. Tým pádom bola zmiernená reakcia po nájdení Froda vo veži Cirith Ungol (inu žiadna pesnička, ale čo už, to by tam z filmového hľadiska ani nesedelo, to sa stáva iba v Tolkienovom svete) Je síce pravda, že na chvíľku, keď Frodo tesne pred Odulou zhodil Gluma do priepasti, som prepadla strachu, či to náhodou nie je Glumov koniec a Frodo Prsteň sám zničí... A až to by bol nenormálny a nezvládnuteľný zásah do deja. Šedé Prístavy boli krásne (až na kapacitu lode;), hoci možno neboli presne podľa mojich predstáv, možno to chcelo trošku viac striebra a elfskosti, trošilinku viac tajomna a nepopierateľného pocitu… konca. Príchod hobitov domov, tak nádherne spracovaný a vyjadrujúci tak veľa už len úsmevmi a pohľadmi štyroch hobitov, ktorí sa vracajú z víru vzrušujúcich udalostí do rodného „Kraje“, už naozaj nemal ako zvládnuť Vymetení Kraje. Saruman... Saruman chýbal, ale jeho neprítomnosť sa dala zniesť, nepatrilo to k ROTK. (PJ sa sekol, že to nedal do TTT, mal by celé TTT natočiť znovu). Hudba, to je kapitola sama o sebe a dá sa zhrnúť – Howard Shore (a Annie Lennox; Billy Boyd spieva tiež dobre). Titulky, síce s Liv ako treťou, boli krásne spravené:-) Celkový dojem z filmu sa nedá popísať, okrem slova nádherný ma napadá slovo fenomenálny a pôsobivý. Aj keď to bolo na úkor iných scén, priestor, ktorý bol nechaný koncu, záverečným scénam, sa oplatil. Spomalené zábery, zábery tvárí, pocit, ktorý film divákovi (možno len tým, čo poznajú pozadie, t.j. čítali knihu) dával – že vie, ako sa Pipin, Gandalf či Aragorn cíti, dokonca čo cítia Frodo a Sam – to všetko sa tam naozaj nedalo nedať.

Ja viem, chce to kritiku. Som priveľmi ovládaná dojmami, ale dokonalý film to nebol. (A kritizuje sa dobre:) Jediné, čo vyslovene otravovalo, bolo, že sa doslova nevydarili niektoré postavy. Gimli? Elrond?? Denethor??? Gimliho prístup bol tak nútený a nasilu, mne to pilo krv. Scény, keď sa mal trpaslík krčiť nemým strachom a nechať Aragorna, nech sa porozpráva s kráľom mŕtvych, náš milý Gimli náležite okomentoval, aby sa diváci unášaní príbehom mali kde zasmiať:-/. Hugo Weaving, nič proti jemu hereckému umeniu, síce nebol Smith, ale bol čokoľvek iné než múdry Elrond Peredhel. Nič v jeho mimike či hraní to nenaznačovalo. Bolo príliš útočný, príliš ostrý, aby mohol pôsobiť dojmom niekoho, kto už bojoval v mnohých bitkách a videl mnoho vecí. Scéna v stane, hoci logická a potrebná, sa mi vonkoncom nepáčila. Arwen slabnúca kvôli silnejúcemu Tieňu? Klišé if there ever was any. (Rovnako ako Frodo visiaci za jednu ruku z útesu, to si PJ fakt mohol odpustiť.) Arwen je odmenou pre Aragorna, je jeho motiváciou, ale toto budí dojem, že Aragorn si vybral Stezky mrtvých len preto, lebo mu nejaký agent Elronth nakecal, že jeho Arwen slabne a treba zachraňovať aj ju, okrem nejakej tej (menej podstatnej, samozrejme, že…) krajiny z názvom Stredozem alebo ako ju ten čarodejník nazýval:-/. Denethor nemal byť tak odporný, chudák, PJ si na ňom vylial zlosť, ale aspoň to neodniesol Faramir. Napcháva sa, kým jeho syn bojuje? TO si tiež PJ MOHOL odpustiť. Nikde nie je naznačené, že aj on je kladná postava a ako ho zmenil pocit, že jeden jeho syn nežije a druhý zdá sa tiež. Navyše scéna s hranicou je strašná – ktože to len nehodil Denethora späť do ohňa? Túto časť filmu treba ignorovať a myslieť len na tú veľkolepú Denethorovu hranicu z knihy, yesss, my preciousss, we will, we will. Nasty scenesss! Minas Tirith – keď som videla prvý pohľad, napadlo ma, že tam by som chcela ísť:-) Ale to mesto nemalo architekta (viac ako jeden typ oblúku ani vo sne;-) ani statika, ktorý by vedel, ako postaviť vežu tak, aby po náraze jedného kameňa nepopadala ako kocky z lega (no vážne, ešte sa to aj rozložilo na jednotlivé kamene a až tak to spadlo;). Ešte sa dajú spomenúť dve zásadné odchýľky a viac-menej chyby: 1) Oko. „Oko bez víčka, jenž nikdy nespí“. Sauron. Nepriateľ. Versus elektrické očko svietiace ako maják a zle pochopená metafora o Oku uprenom za hranice vlastnej krajiny. Je pravda, že tu kritika nie je na mieste, lebo kto to spracuje inak? Ale vyvolalo to nechcený efekt – keďže žiarilo za nepriateľmi, pri poslednej bitke to vyzeralo, ako keby šlo svetlo s nimi, a nebola to žiara ohňa, bolo to nefalšované jasné svetlo. Trošku nemiestne, nie? (Ani zelený efekt Minas Morgul nebol tak dobrý – hoci sám o sebe bol pôsobivý a trefný, pri pohľade z diaľky som si mimovoľne spomenula na zubnú pastu). 2) Gondorskí vojaci vyzneli ako celkom neschopní. (Ehm, skřeti boli prehnane organizovaní a aj zorganizovaní.) Nebyť Mŕtvych, nevydržia ani chvíľku. Mŕtvi celkovo neboli zlí, ale nepôsobili tak dobre ako mohli. Ani Odula ma nijak nenadchla. Samozrejme nebola zlá, iba… Nemám zrovna arachnofóbiu (našťastie:-), ale pavúky ani veľmi nezbožňujem. Pohyby obrovskej Oduly som sledovala úplne pokojne (len keď sa ukázala tesne pred tým, ako bodla Froda, to som naklonila hlavu na bok a dala som si prekrížené ruky pred tvár, podvedome som si priala, aby Frodovi neublížila;-). Mala byť podľa mňa viac tajomná a temná a menej nechutná.

No, MALO to svoje mínusy, a bolo ich celkom dosť, ale na všetky sa dalo zabudnúť v mihu oka, keď mal človek chuť tlieskať s Gondorčanmi a potom s hobitmi. Na všetky človek mohol zabudnúť, keď pozrel na výraz Frodovej tváre. Nie Eljahovej, ale Frodovej. Herecké výkony boli dokonalé, neporovnateľné s ničím iným. Už som nikde nevidela hercov, už to boli Tolkienove postavy. Všetky chybičky sa dali ignorovať a na máloktoré som si pamätala tesne potom, ako som vyšla z kina a nevedela, ako vyjadriť pocity z tohto nádherného filmu.